4. Aká zemina je na pestovanie najlepšia?
Gaštanu jedlému sa dobre darí v sviežich a hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené fosforom, draslíkom a stopovými prvkami. Pôda má byť mierne kyslá. Najlepšia je s pôdnou reakciou pH 5 až 6. V malých záhradách možno kyslosť pôdy odmerať napríklad lakmusovým papierom. Vo väčších výsadbách je najlepšie dať si urobiť pôdny rozbor pre cielenú drevinu.

 5. Odporúča sa hnojenie sadeníc, resp. stromov? Ak áno, aké hnojivo je najvhodnejšie (existujú nejaké postreky?) a ako často by sa malo hnojiť?
Najlepší spôsob hnojenia je na základe pôdneho rozboru. Pôdu je potrebné k výsadbe včas pripraviť. Aj na malú sadenicu by bolo vhodné vykopať jamu aspoň 60x60 cm. Do vykopanej zeminy treba na základe rozboru vmixovať doporučené živiny a až potom rastlinu zasadiť. Za dobré a vhodné hnojivo považujem Cererit alebo Slovcerit. Je to bezchlórové hnojivo so základnými živinami a stopovými prvkami. Rastliny treba potom prihnojovať ako iný ovocný druh podľa návodu na etikete. Listy je možné postrekovať fungicidnými prípravkami proti hnedej škvrnitosti 3-4x za rok podľa návodu (Dithane, Novozir, Kuprikola ia iné).

6. Je možné vysadiť z gaštana jedlého sad na hociktorom mieste na Slovensku?
Vysadiť je možné, pestovať nie. Kvôli globálnemu otepľovaniu zeme sa hranice pestovateľských možností posúvajú na sever. Treba to však vyskúšať. Vo vyšších polohách nad 400 m by som doporučoval expozície J, JV, JZ. Do nadmorskej výšky 400 m mimo južnej (suchej expozícii) sú dobré V, JV, Z, JZ.

7. Existuje aj pri gaštane jedlom strihanie stromkov?
Áno, existuje úprava korunky v asi treťom roku po výsadbe, na jar. Kmeň zrežeme a skrátime o 10 až 15 cm. V nasledujúcom roku, ak má stromček viac výhonkov, ich skrátime do strechovitého tvaru. Potom necháme rásť do voľnej koruny. Ak je koruna prehustená, úprava je možná na jar. Všetky rezné rany dôkladne natrieme prípravkom Pellacol (dostať v záhradkárskych potrebách). V prípade zlomyseľného poškodenia stromov vplyvom nepriaznivých okolností a podobne je dobré vedieť, že gaštan jedlý má veľmi dobrú zmladzovaciu schopnosť. 

8. Je možné vypestovať sadenicu z akéhokoľvek plodu gaštana? 
Zo zdravého plodu gaštana jedlého možno vypestovať stromček. Plod treba zasadiť do pôdy v hĺbke 5-6 cm, najlepšie na jar. 

Este pár vecí, na ktoré ste sa nepýtali.

Pri výsadbe je okolo sadeníc vhodné použiť zeminu spod lístia z bukového alebo dubového lesa. Je to dôležité za účelom prenosu užitočných pôdnych húb (mykoríza).

Gaštan jedlý trpí veľmi vážnou chorobou kôry, ktorú zapríčiňuje parazitická huba Cryphonectria parasitica, ktorá sa dostáva na poranenú kôru. Keď sa ujme, začína zhubný proces, ktorý je rýchly a pri neliečení strom odumiera. "Korene" huby upchávajú vodivé pletivá, strom  sa "zadusi" a odumrie. Je to choroba kôry, nie plodov. V mieste napadnutia hubou sa mení prirodzené sfarbenie, kôra praská v pozdĺžnom smere.  Kontrola zdravotného stavu je nutná 3-4x za rok, prípadne častejšie. Očkovaciu látku vyrába UEL SAV, pobočka biológie drevín v Nitre, pod vedením Doc. Ing. Gabriely Juhásovej CSc. Univerzálna očkovacia látka zatiaľ neexistuje. Tá musí byť vyrobená podľa konkrétnej lokality alebo stromu. O samoopelivých stromoch gaštana jedlého som zatiaľ nepočul.

Máte otázku týkajúcu sa sadenia a pestovania gaštana jedlého, na ktorú by ste radi dostali odpoveď? Opýtajte sa nášho pestovateľa Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovými robotmi, potrebujete mať zapnutý Javascript aby ste ju mohli vidieť. . 

26. novembra 2009