| Jelenecká gaštanica |
|
|
|
| Utorok, 27 júl 2010 | |
|
Gaštanica má rozlohu cca 3,5 ha. Gaštany tu rastú ako lesný porast, v ktorom najstaršie jedince dosahujú cca 300 až 350 rokov. Sú však najmenej 2 až 3 generáciou pôvodných jedincov. Zachovaný je archívny dokument o výsadbe gaštana jedlého z roku 1240-41 rodiny Forgáčovcov, v ktorom sa píše o založení gaštanového sadu pod hradom Gýmeš. Taktiež sa predpokladá, že gaštan jedlý sa k nám dostal z Talianska V knihe Milénium Tekova je uvedené, že gaštanicu vysadil Ondrej Forgách de Gemessy, ktorý ju dostal od kráľa Bela IV. Za zásluhy ako druhú časť kráľovskej zeme Gýmeš.. Gaštany boli pôvodne vysadené po oboch stranách hradu. Na juhovýchodnej strane, kadiaľ viedla prístupová cesta k hradu, bola vysadená gaštanová alej. Na sever od nej bolo vysadených viac samostatných jedincov. Dnes tu už nerastie ani jeden strom a pôvodný stav sa dá len rekonštruovať len zo zvyškov pôvodných starých pňov, ktoré nasvedčujú tomu, že tam rástli staré gaštany. Na severozápadnej strane bola pravdepodobne ovocná záhrada, z ktorej sa vyvinul dnešný gaštanový prales. Pôvod materiálu, z ktorého bola gaštanica založená, sa dá len dnes ťažko určiť. Dôležité však je, že táto lokalita zohrala dôležitú úlohu pri ďalšom rozširovaní gaštana jedlého na našom území. Jelenecká gaštanica je jediná lokalita v rámci Slovenska, kde sa gaštan jedlý prirodzene zmladzuje, to znamená, že sa tu správa akoby bol pôvodným druhom. Stanovištné podmienky, t.j. kyslý kremencový podklad so slabo kyslými pôdami a miernou klímou vcelku vyhovujú jeho ekologickým nárokom. Pre svoju unikátnosť bola gaštanica v roku 1952 vyhlásená za “Štátnu prírodnú rezerváciu„ a zákon o ochrane prírody a krajiny z roku 1994 ju prekategorizoval za chránený areál so štvrtým stupňom ochrany. Zdroj: http://www.polnohospodari.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=230&Itemid=1 |
| Ďalšia > |
|---|
