Z botanického hľadiska ide o dve čeľade stromov: gaštan jedlý a pagaštan konský. Prvý kvitne na jar pagaštan konský, o niečo neskoršie sa k životu prebúdza gaštan jedlý. Obidva druhy stromov majú svoju domovinu v južnej Európe.

Pagaštan konský v porovnaní s gaštanom jedlým má krajšie plody, ktoré obsahujú veľa trieslovín a iných látok, pre ktoré chutia zvieratám. Z jeho plodov sa v minulosti vyrábala náhražka kávy a využívali sa pri výrobe piva namiesto chmeľu. Dá sa z nich vyrobiť lepidlo pre potreby knihárov a na lepenie tapiet. Dokonca sa z nich v minulosti mlela múka a primiešavala sa do múky z obilnín. Kôra pagaštanu sa využíva v ľudovom liečiteľstve a vo farmaceutickom priemysle. Výťažky z kvetov a plodov sa používajú pri liečení reumy, kŕčových žíl a iných chorôb.

Gaštan jedlý vyžaduje lepšiu pôdu a teplejšie podmienky. Pestuje sa v južnej Európe, kde vytvára priesvitné háje. Jeho kvetenstvo má žltozelené jahňady visiace dole ako niť. Plody sú výbornou pochúťkou. Drevo má vlastnosti dubového, od ktorého sa aj ťažšie rozlíši. Využíva sa v nábytkárskom priemysle v oblasti Stredozemného mora.

Kelti pre tieto stromy vo svojom stromovom kalendári vybrali 15. - 20. máj a 12. - 21. november. Ľudia, ktorí sa vtedy narodili, sú až veľmi sebakritickí, ušľachtilí a dobrí. Niekedy sa im vytýka tvrdohlavosť. Neznášajú faloš a lož, sú spravodliví a zástancami poctivosti. Niekedy sa môžu dostať do omylov, ale pri hľadaní pravdy využívajú svoj rozum. Neuvedomujú si, že pravda a lož sú často blízko seba a ťažko sa rozlišujú. Púšťajú sa do boja s tým, čo im stojí v ceste, namiesto toho, aby sa snažili spoznávať, čo je správne a nesprávne. Sú obdarení humorom. Ťažko je definovať charakter týchto ľudí. Často nemôžu žiť tak ako by chceli a ich ciele ovplyvňujú vytvorené podmienky.

Ing. Štefan STAVIARSKY