Latinský názov: Castanea sativa Mill

Gaštan jedlý vyžaduje ľahšie až stredne ťažké, dobre prevzdušné pôdy s dobrou zásobou živín a slabo kyslou pôdnou reakciou. Dá sa pestovať v teplých oblastiach ale aj vyšších polohách na chránených stanovištiach. Vyznačuje sa dobrou odolnosťou proti mrazu. Najlepšie rodí v oblastiach s teplými letami a chladnými zimami. Sadenice gaštana sa sadia na vzdialenosť 10 - 12 m. Veľmi dobre prekonávajú horúce letá.

Kôra: Mladá kôra je červeno-hnedá, lesklá a na dotyk hladká, zatiaľ čo stará kôra je tmavohnedá s hlbokými pravotočivými prasklinami. Pestuje sa ako vysokokmeň s voľne rastúcou korunou. Veľmi dôležitý je presvetľovací rez. Na dospelom strome sa odstraňujú odumreté, krížom rastúce a prehustené konáre.

Drevo: Tento vzácny ovocný strom patrí k najstarším drevinám sveta. Strom má valcovitý, rozkonárený kmeň a môže dosiahnuť výšku 20 až 35 metrov. Býva tiež označovaný ako „chlebový“ strom – v čase neúrody sa jeho plody používali ako hlavná náhrady obilnín. Rastie hlavne v Ázii (napr. Čína, Kórea), ktorá sa vyznačuje aj jeho najväčšou produkciou, ale tiež v Amerike (sever USA) a Európe (napr. Taliansko, Španielsko). Darí sa mu v mierne teplých, subtropických až tropických oblastiach severnej pologule. Teórie o tom ako sa dostal až k nám sú rôzne. Jedna hovorí o príchode z juhozápadnej Číny, iná z Balkánu, ďalšia hovorí o rozšírení z Turecka.  

Gaštan jedlý má asi 15 druhov. Je to mohutný listnatý strom, ktorý je dlhoveký v zdraví a plodnosti prežije aj niekoľko storočí. Rodiť začína v 8 až 10 veku života. Drevo gaštana jedlého je kvalitou porovnateľné s dubovým. Odoláva hnilobe, horí takmer bez dymu a možno z neho vyrobiť celulózu a umelé vlákno.

Zdroj: http://www.klivia.com/ovo-gastan.htm